NÁRODNÁ SYMBOLIKA A MÝTUS V SRBSKÝCH, CHORVÁTSKYCH A BOSNIANSKÝCH VOJENSKÝCH PIESŇACH Z OBDOBIA R. 1991 – 1995

Vojenské konflikty v dejinách ľudstva majú svoje neodmysliteľné zákonitosti, akými sú bojujúce vojská, velenie, technika, výzbroj, taktika, víťazi a porazení. Pravdou však zostáva, že vymenované komponenty nie sú jedinými, ktoré danú mozaiku vytvárajú – v dejinách Balkánu obzvlášť. Už od obdobia raného novoveku pochodovali osmanské vojská za zvukov kapiel známych ako mehterân (v modernej  turečtine mehter bölüğü), na západe známych ako janičiarske kapely, keďže jadro tvorili práve janičiarske jednotky.1 Faktom zostáva, že v skúmanom regióne je vojenská hudba elementom prežívajúcim stáročia. Aké transformácie však nabrala počas krvavého juhoslovanského konfliktu na konci 20. storočia?

 

Juhoslovanský konflikt bol hrôzostrašnou kombináciou neschopnosti vlády dosiahnuť stanovené ciele a historickým antagonizmom prezentovaným v mýtoch a emóciách, ktoré vrcholili v agresívnom boji o teritórium. Socialistická Juhoslávia bola vojenským štátom a JNA bola súčasťou bežného života neustále pripomínajúca obrovský úspech z čias 2. svetovej vojny.2 Vojenská propaganda bola živnou pôdou pre ovládnutie mysle mnohých mladých ľudí, ktorých zachvátilo vojnové šialenstvo. Vojenské piesne predstavujú trojakú úlohu v kontexte vojenského konfliktu, a to motivačnú, komunikačnú a psychologickú.3 Hudba mala prispieť k podriadeniu svojej vlastnej identity kolektívnemu vedomiu a jedinec je zaň schopný položiť život. Motivovať bežného človeka (nie vojaka) aby vzal do ruky zbraň a bojoval. v armádach všetkých zúčastnených bojujúcich frakcií spĺňala vojenská hudba všetky tri dané aspekty. Hlavnou úlohou tohto príspevku je poukázať na základnú kategorizáciu vojenskej hudobnej tvorby v r. 1991–1995 (na základe národnosti, viery, teritoriálnej príslušnosti, pôsobnosti, cieľovej skupiny, straníckosti, charakteru speváka/skupiny) a analýzu opakujúcich sa národných mýtov. z doterajšieho výskumu vyplýva, že každá bojujúca strana je výrazne špecifická – najsilnejšie spätá s historickým kontextom, dejinami a národný mýtom bola srbská (interpreti ako napr. Rodoljub Vulović, pseud. Roki, Miroslav Pržulj, pseud. Lepi Mića, Mirko Pajčin, pseud. Baja Mali Knindža), progresívnou bosenská (interpreti ako napr. Dino Merlin , Mladen Vojičić, Tifa) a chorvátska do istej miery predstavuje kombináciu oboch predošlých s dôrazom na tradičnú rodinu (interpreti ako napr. Marko Perković Thompson, Miroslav Škoro). v súvislosti s propagandou: Srbi sa vnímali ako nevinná a tragická obeť v medzinárodnej izolácii, ktorá má za úlohu zničiť srbský národ a ich vlasť, Chorváti mali predstavovať poslednú baštu obrany západnej demokratickej spoločnosti a Bosniaci nevinnú obeť agresie. Metódami práce, ktoré boli využité pri koncipovaní štúdie a jej výsledkov, boli textová analýza, v ktorej je zohľadnený sociologický, kultúrny, jazykový, historický kontext, a oral history.

 

Inšpiráciu pre napísanie príspevku s hudobnou tematikou je aktuálne dianie vo svete (konflikty na Ukrajine, v Lýbii a Sýrii), kde znovu ožívajú hudobné telesá a piesne, ktoré plnia úplne rovnakú funkciu ako to bolo v období vojen v Juhoslávii. Rovnako i slovenské dejiny nám poskytujú široké portfólio piesní s podobnou tematikou hlavne z obdobia existencie Slovenskej republiky 1939–1945, a to napr. Kamaráti, na stráž!, Gardista kamarát, Pod slovenským nebom verne chránia, Sme Slováci, sme gardisti, Rež a rúbaj do krve, Verchovina, Verchovina či Pod slovenskou.4 Pozorne si však všimnime text piesne „Kamaráti, na stráž!“:

 

„Sme Hlinkove gardy,

sme slovenská stráž,

Hlinka je náš otec,

Sidor vodca náš.

Kto si rodom Slovák,

stúpaj v Hlinkov šík,

nás nezlomí hrozba,

nás nezlomí nik.

Kamaráti na stráž,

velí vodca náš,

na vrchu Kriváňa,

postavíme stráž.

Slovensko si ubránime,

nikoho sa nebojíme.

Kamaráti na stráž,

kamaráti na stráž.

Kto je Slovák s nami nôti,

kto nie s nami, ten je proti.

Kamaráti na stráž.“ 5

 

V piesni sa objavujú symboly ako napr. symbol vodcu (Karol Sidor),6 resp. pomysleného ideového lídra (Andrej Hlinka), teda významnej osobnosti vtedajšieho diania i blízkej minulosti. Taktiež symbol Kriváňa ako národného vrchu Slovákov vnímaného i v širšom kontexte slovanstva (vo všeobecnosti môžeme upriamiť pozornosť na symbol pohoria). Dôležitou je i myšlienka obrany, nie útoku, v podstate oprávnená obrana národa. Záverečná pasáž sa končí tradičným pozdravom z obdobia r. 1939–1945 Na stráž,7 ktorého ekvivalent sa objavuje v piesni Marka Perkovića Thompsona „Bojna Čavoglave“.8 Spomenuté symboly zo slovenských reálií 2. svetovej vojny nachádzame i v tvorbe počas juhoslovanského konfliktu v 90-tych rokoch, samozrejme s ohľadom na regionálne a historické špecifiká.

 

Juhoslovanské vojenské a patriotické piesne vychádzajú z historických tradícií a zdrojov skúmaného regiónu. Ako už bolo v samotnom úvode naznačené, od obdobia raného novoveku pochodovali osmanské vojská za zvukov kapiel známych ako mehterân (v modernej turečtine mehter bölüğü). Hudba osmanských kapelníkov ovplyvnila napr. Josepha Haydna, Wolfganga Amadea Mozarta, Ludwiga van Beethovena a jej reflexie možno nájsť i v období rokov 1991–1995. Ďalším zdrojom boli tzv. junačke pesme, resp. národné piesne prezentované potulnými spevákmi nazývanými guslari, ktorí používali  jednoduchý jedno- alebo dvojstrunný hudobný nástroj nazývaný gusle.9 s tým veľmi úzko súvisel proces uvedomovania si svojej vlastnej minulosti a taktiež formovania národnej identity. Dôležitý fenomén predstavujú národné piesne /patriotske pesme/ z obdobia 1. a 2. svetovej vojny (Tamo daleko z r. 1916, Ko to kaže, Srbija je mala,10 Spremte se spremte četnici, Dva Dražina momka z r. 1941 známejšej – Nad Kraljevom živa vatra seva, Evo zore, evo dana z r. 1942, Jasenovac i Gradiška Stara, v r. 2003 M. Perković kritizovaný za prezentáciu piesne). Ex-juhoslovanská tvorba ako napr. Zdravko Čolić – ,,Jugoslavijo“ resp. ,,Od Vardara pa do Triglava“, kapely ako napr. Riblja čorba, Bijelo dugme, Lepa Brena – Jugoslovenka, 1989, Hej, Jugosloveni, 1985, Doris Dragović a kapela More – neoficiálna hymna Juhoslávie na Olympiáde v r. 1988 v Soule. Do istej miery k masovému rozmachu národných vojenských piesní prispel i vágny koncept juhoslovanskej národnosti, manipulácia s kolektívnou pamäťou či hymna dočasného charakteru (Hej Sloveni).

 

V kontexte štúdie je nutné na úvod stručne objasniť základné pojmy, ktoré sú v texte používané. Ako prvý je stereotyp – fixný, generalizujúci obraz utvorený o skupine ľudí, etniku, štátoch, či národoch. Je výsledkom nekompletnej a skreslenej informácie, ktorá je vnímaná ako fakt. Tieto väčšinou pejoratívne obrazy sa vrývajú do podvedomia ľudí a môžu viesť k predpojatosti voči stereotypizovaným objektom a k ich škatuľkovaniu, dokonca až k prejavom diskriminácie a rasizmu. Odvíjajú sa aj od vzťahov, ktoré medzi sebou dané národy /skupiny/etniká majú. Rozlišujeme pozitívne a negatívne stereotypy. Väčšina je však negatívna. Medzi kategórie stereotypizácie patrí pohlavie, rasa, vek, sexuálna orientácia, náboženstvo a fyzické schopnosti. Najfrekventovanejšími kategóriami sú však pohlavie a rasa.11 Benedict Anderson národ považuje za ,,politické spoločenstvo vytvorené v predstavách – ako spoločenstvo zo svojej podstaty ohraničené a zároveň suverénne“. Podľa Andersona teda ide len o predstavu, nakoľko príslušníci národa sa navzájom nikdy nepoznali, nikdy sa nevideli a ani nepočuli. Svoju perspektívu demonštruje na príklade národnej hymny – jedného z hlavných štátnych, ale aj národných symbolov. Hymna12 sa stáva ,,zážitkom simultánnosti“. Nezáleží na význame slov, ani na hudobnej kompozícii. ,,Ľudia, ktorí sa vzájomne nepoznajú, presne v rovnaký okamih vyslovujú rovnaké verše a spievajú rovnakú melódiu. Vzniká tak obraz jednohlasého davu.“ Národ je teda spoločenstvo založené na spoločnej rovnakej predstave.13 „Národný symbol, cez všetku mieru nadbytočnosti komunikácie, stabilizuje náš pocit kolektívnej identity. Aké médiá, môžu byť podobne i národné symboly použité vo forme v akej neboli plánované – priamo i nepriamo.“14 Mýtus možno rozdeliť do dvoch skupín: a skupina sa opiera o duchovnú tradíciu na báze archetypálnych vzorov podľa C. G. Junga, pre B skupinu je mýtus vymyslený dej, ktorý sa časom stal anonymný, reprezentuje širokú názorovú skupinu a prenáša sa tradíciami. Nevedomé duševné prejavy sa premietajú do vonkajšieho kolektívneho správania a plasticky vykresľujú obraz danej historickej doby.15 Zaujímavým spôsobom etabloval teoretický koncept mýtu do srbského prostredia popredný český balkanista V. Štěpánek: „Ke vzniku resentimentu vycházejícího z politické nespokojenosti patřily zejména historické mýty. Jedna z typických tezí srbského nacionalismu jež napájela prameny srbského resentimentu, by se dala shrnout tak, že si Srbové připisovali (ovšem reálně také měli) největší zásluhy za osvobození (v první i druhé světové válce) nejen své vlastní, ale také ostatních jugoslávských národů. A co za to získali?“16 Prinajmenšom posledná veta „A čo za to získali?“ bola často opakujúcim sa konštruktom v srbských vojenských piesňach, pričom práve symbol obety hral v mnohých textoch hlavnú rolu – daný fenomén je prezentovaný na konkrétnych príkladoch nižšie.

 

Mimoriadne komplexnou je tvorba srbského speváka civilným menom Rodoljub Vulović (Sr. Родољуб Вуловић) no známeho pod pseudonymom ,,Roki“, úspešného iba v období rokov 1992–1995, v súčasnosti učiteľa technickej školy v Bijeline. Prvou úspešnou piesňou bola Crni Bombarder (rovnaký názov nesie i juhoslovanský/srbský film z r. 1992).17

 

„Statočná a krásna je moja malá vlasť,

po storočia sa pred nikým nesklonila,

 

(Autor akcentuje na hrdinskú minulosť a i napriek tomu, že nie je rozlohou veľká, má dostatočnú silu vzdorovať, otázkou je o akej domovine spieva, či má na mysli RS,18  keďže je rodákom z danej oblasti, resp. celé spojené srbské územia).

 

Nestavaj sa proti mocným Srbom,

stratíš letku čiernych bombardérov.“ 19

 

(Pravdepodobne naráža na Lockheed F-117 Nighthawk, pozn. autora).

 

Tvorba ,,Rokiho“ Vulovića poskytuje množstvo kategórií – podpora armáde RS, paravojenským organizáciám (Junaci iz 1. Semberske /Istočnobosanski korpus Vojske Republike Srpske/) či ich hlavným predstaviteľom (Pukovniče Čoliću, Pjesma o Mauzeru, Hej hej Kikore, Kapetane Laziću):

 

„Plukovník Čolić20  ty si legenda Krajiny,

 

 (Босанска Крајина, pozn. autora, predpokladáme že nemyslí RSK,21 keďže i geograficky sa väčšina piesní venuje regiónu Posávia)

 

neba nad Kozarou najjasnejší syn.

Pokiaľ s Tebou srbské vojská pochodujú,

srbský národ pokojne spávať môže.

Oj tebe krajina patrí veľká vďaka,

že si nám takého junáka vychovala.“

 

Pieseň má jasný hrdinský charakter, chválospev na odvahu srbského vojska a jeho vojakov.

 

Od lokálnych vojenských predstaviteľov bez výraznejšieho globálneho významu autor prechádza i k hlavným osobnostiam a predstaviteľom RS, napr. v piesni General Ratko Mladić (k absolútnej špičke velenia VRS):22

 

„Generál, generál, junáci sa s tebou zoceľujú,

Národu svojmu stal si sa milovaným,

bránil si iba náš prah domu.23

Nespal si ty keď slnko vychádzalo na nebo,

neprechádzal sa po pobreží karibských morí,24

bránil si kopce i doliny, mestá i dediny.“

 

Zaujímavými sú piesne, ktorými ,,Roki“ reflektuje skutočné udalosti vojny – napr. pieseň Smoluća (r. 1992, srbskí utečenci zostali obkľúčení v dedine, po troch mesiacoch v auguste 1992 ich oslobodila garda Panteri, potom nastalo rabovanie zo strany chorvátskych a bosenských jednotiek):25

 

„Tri mesiace úplne sami,

obkľúčení zo všetkých strán,

Dlhé dni všetko sa vírilo,

a život bol iba krôčik od smrti...

Čakali nepriatelia ako hladní vlci,

čakali na správny okamih s nožom v rukách,

prišli bratia Gardisti (Panteri, pozn. autora)

všetko hrdinovia praví,

zachrániť chlapčeka z rúk uplakanej matky,

So slzami šťastia na lícach,

unavení kŕdeľ ranených vtákov,

tam i kamene spustili nárek.“ 26

 

Silný emočný podtext má i pieseň (už samotný názov je ladený emotívne) „Crvena Rijeka“ (Sana, pozn. autora):27

 

„Krajinou raz červená rieka tiekla,

krajinou zahalenou v slzách,

dlho nebolo detstva ani radosti,

množstvo nevinných ľudí zahynulo.

Sana bola riekou červenou,

v nej prúdila voda pekelná,

priateľu môj kdekoľvek si,

fotky nášho detstva nikdy nezabudnem.

Červená rieka už tiecť nebude,

nové slzy už nikdy neskropia zem,

túto svätú zem bránia bratia moji,

tu srbská zástava vysoko zaveje!“28

 

V porovnaní so zvyšným spektrom srbských piesní v danom období vyznieva ,,Roki“ pomerne kultivovane, pre porovnanie možno spomenúť skupiny Koridor, Prva Linija alebo spevákov ako Gordan Krajišnik, Miroslav Pržulj, pseud. Lepi Mića,29 Mirko Pajčin, pseud. Baja Mali Knindža. Pseudonym tretieho menovaného vychádza z označenia polovojenskej organizácie – najznámejšou jednotkou v oblasti RSK boli oddiely austrálskeho občana „Kapitána Dragana“ Vasiljkovića spadajúce síce oficiálne pod špeciálne jednotky polície RSK (SJM – Specijalne jedinice milicije) Knindže, čo vlastne znamená skomoleninu slov Knin (mesto v Chorvátsku) a nindža, no operujúce podobne ako polovojenská jednotka. Skladala sa z 1 000 mužov a už r. 1990 podnikali jej príslušníci výpady na Chorvátmi ovládané územie v okolí Zadaru, neskôr roku 1991 bojovali v oblasti Vukovaru.30  V roku 1993 založil Dragan Vasiljović výcvikové stredisko v Knine a roku 1995 sformovala jednotka Knindže brigádu v rámci zboru špeciálnych síl (britský denník Daily Mirror ich porovnal s britským SAS-Special Air Service).31 Jednotkám Kapitána Dragana sa pripisuje incident z 26. júla 1991 v Kozibrode na Une, kde  bolo zavraždených 10 chorvátskych policajtov a 17 civilistov z obcí Struga a Kuljani. Ďalšou bojovou skupinou ktorá pôsobila aj na území RSK boli aj tzv. Vlci z Vučjaka (Vukovi sa Vučijaka) pod vedením Veljka Milankovića,32 ktorý zahynul na následky zranení, ktoré utrpel v boji neďaleko dedinky Kašić roku 1993. „Vlci“ mali k dispozícii dva tanky a jeden obrnený transportér. Vlci z Vučjaka boli často námetom i pre srbské oslavné vojenské piesne.  Baja je hudobne aktívny do dnešných dní a objavil sa na mítingoch SRS (Srpska radikalna stranka) a taktiež naspieval aj hymnu strany (Himna srpskih radikala, r. 1998) kde velebí V. Šešelja.33  Jeho hudobná produkcia je enormná, preto by bolo potrebné veľké množstvo času na detailnejší prehľad, no v súvislosti s konfliktom v Juhoslávii možno spomenúť silný proti-Izetbegovičovský postoj (napr. Ne volim te Alija, Oj Alija nisi više glavni):

 

„Z Manjače34  prikazujú vlci,

tiahnite preč banjaluckí Turci!

Oj Alija nie si už ten hlavný,

Zvíťazil národ pravoslávny.

Oj Alija môžeš slaninu,

čo ti dedo z povaly donesie.

Nechaj nám na pokoji Republiku Srbskú,

ber si handry a zmizni do Turecka!“35

 

Autor piesne veľmi nevyberaným spôsobom atakuje osobu A. Izetbegovića narážkami na náboženskú orientáciu (bravčová slanina), pejoratívne označenie Bosniakov ako „Turkov“ (banjaluckí Turci!, zmizni do Turecka!), pričom víťazným náboženstvom je pravoslávie.

 

„Oj Alija zobrala ťa voda,

ľutuješ Bosanski Brod?36

Spomínaš si na Prijedor a Sanu,37

a Kozarac na tvojej pravej strane?38

Boleli ťa Brčko a Bijeljina,

ruky trasúce sa nad Banja Lukou.

Nemám ťa rád Alija,

lebo ty si Balija,

zničil si sen o mieri.

Nosila ti Drina 100 mudjahedínov každý deň!“39

 

V texte označuje Izetbegovića termínom Balija, ktorý je v danom období používaný na označenie Bosniakov, samozrejme hanlivého rázu. Okrem termínu Balija nachádzame i pomenovanie Turci, Mudžahedíni, Mujo.40 Chorváti sú kolektívne nazývaní Ustaše, čo má nadväznosť na udalosti 2. svetovej vojny. Pieseň jednoznačne poukazuje na srbskú vojenskú dominanciu demonštrovanú vojenskými akciami v oblastiach ako napr. Brčko, Banja Luka, Prijedor, či Sana.

 

Pieseň skupiny Koridor  s názvom Oj Alja, Aljo (,,venovanej“ Alijovi Izetbegovićovi /1925 – 2003/) má jasný antimoslimský kontext a použité výrazové prostriedky sú na nízkej úrovni, bez metafor či poetiky a sledujú daný odkaz:

 

 „Oj Alja, Aljo otec ľalií si,

aj Nemec sa ti obráti chrbtom.

Oj Alja, Aljo daj studenú sprchu,

do očí sa ti smeje tvoj priateľ Bush.42

Oj Alja, Aljo moslimský bastard (v origináli „izrode“, pozn. autora),

Tudjman ťa smädného prevedie cez vodu,

Oj Alja, Aljo malé sú ti hranice,

mohli byť väčšie ak by si zostal s nami,

Nieto viac tureckej pity z posávskeho zlatého žita43

Oj Alja, Aljo, prídeš o všetku česť,

keď ti Tudjman ovce vezme a pošle masť,

Oj Alja, Aljo niečo s tebou nie je v poriadku,

myslíš si že si veľký ale si len malý.“44

 

Pieseň jasne naznačuje zradu zo strany chorvátskych predstaviteľov, dohoda z 21. júla 1992. Dohoda o priateľstve mala krátke trvanie, keďže už v októbri prepukli strety HVO a ARBIH45  v oblasti Prozoru.46 Text je koncipovaný tak, že Tudjman je zradcom, ktorý vedie netransparentnú a nečestnú politiku smerom k BiH.

 

Pieseň Zvone zvona crkve koridora je archetypálnou ukážkou patriotickej tvorby v rokoch 1991–1995, pieseň Baterijo velebí srbské delostrelectvo:47

 

„Nech spozná každý Ustaša/Balija,

ako horí pod nohami

keď po ňom páli srbská artiléria!“48

 

Do naznačeného kontextu výrazovo zapadá i pieseň speváka, ktorý vystupoval pod pseudonymom Momčilo – Všetky mešity letia do oblakov,  Sve Džamije u oblake lete:

 

„Nastal čas srbskej odplaty,

všetky mešity letia do vzduchu!

Nie je už Anteho, Azema či Tita,49

Ktorí by Vás ochránili pred Srbmi.

Nemá už zmyslel ramadánsky pôst,

už Vás ani Alah ani panna Mária nezachráni!

Nikto nie je taký silný ako Srbi,

tí sa viac nenechajú zotročiť.“50

 

Pieseň, ktorej interpretom bol M. Bojić, Ustaj Srbine, poslednji je čas! pojednáva o obávanej schéme v juhoslovanskom priestore, a to o opakovaní histórie:

 

„Znovu nás hádžu do jám,

znovu nože hovoria,

ženy starcov a i deti vraždia,

mnohé matky horúce slzy ronia!

Povstaň ty  Srb, nastala posledná hodina,

nech nájdeme srbskému rodu spásu.

Berú nám sestry a znásilňujú,

 privodiac im najhoršiu pohromu, rodia mladých moslimov.“51

 

Odlišným spôsobom je tematika podaná srbským spevákom Borisavom ,,Borom“ Đorđevićom (ex Riblja Čorba) v kontroverznej, no populárnej piesni – mimo rámca tradičných vojenských či patriotických piesní. Ide o pieseň E, moj druže zagrebački nahratú s kapelou Minđušari v r.1993 (album Armija srpska). Išlo o reakciu na pieseň Juru Stublića E moj druže beogradski. Pieseň má na prvý pohľad anti-vojnový a pacifistický charakter, no v závere vypovedá, že či už jedna alebo druhá strana má snahu sa konfliktu vyhnúť, je asi neodvratný („Ja ću tebe oplakati, oči ću ti zaklopiti. Joj kako sam tužan bio, ja sam druga izgubio.“).52

 

 V širšom kontexte skúmanej problematiky možno srbské vojenské piesne kategorizovať z náboženského hľadiska na pravoslávne, náboženský aspekt je veľmi silný čo dokazujú i samotné názvy a texty – napr. Zvone zvona crkve koridora, Ja sam Srbin, ja sam pravoslavac. Z daného stavu je prirodzene vyplývajúce, že naopak piesne prezentujú anti-katolícke a omnoho viac anti-moslimské postoje (Sve džamije u oblake lete, Nevolim te Alija, Oj Alija nisi više glavni, Ustaj Srbine, poslednji je čas a i.). Teritoriálne je väčšina piesní viazaná na oblasť dnešnej Bosny a Hercegoviny, resp. Republiky Srbskej, čiastočne oblasti Republiky Srbskej krajiny, teda územia obývané prevažne srbskou väčšinou. Najčastejšie sa opakujúcimi sú oblasti okolo Banja Luky, Posávia, Kozary, Sarajeva a ďalších miest a regiónov, kde sa odohrávali vojenské strety (napr. Smoluća, Prijedor, Mostar atď.) Symbolmi, ktoré patria medzi jednotiace a hlavné, sú rieky (Una, Sana, Drina), pohoria (Igman, Dinara, Kozara) a osobnosti, ktoré možno ďalej rozdeliť na vojenské a politické elity lokálneho významu (Pero Čolić, Dragan Vasiljović, Veljko Milanković) a osobnosti celoštátneho významu (V. Šešelj, R. Mladić, R. Karadžić). Kosovský mýtus53  a jeho transformácie predstavujú najvýznamnejší historický mýtus, ktorý nachádzame v skúmaných textoch (napr. 500 godina). Srbský pocit a myšlienka ochrany európskych hraníc pred osmanskou expanziou je transformovaná na obranu srbského národa proti nebezpečenstvu hroziacemu zo strany moslimov (avšak už nie Turkov ale Bosniakov) a katolíkov (Chorvátov, resp. antagonistický postoj voči pápežskej stolici vo všeobecnosti). Z pohľadu na spoločné dejiny je v piesňach reflektovaná obava z možného obnovenia krvavého besnenia v časoch 2. svetovej vojny a nutná obrana srbského národa (v piesni Ustaj Srbine, poslednji je čas nachádzame formuláciu ,,História sa znova opakuje“).  Po roku 1995 sa objavili podobné skladby ešte v období bombardovania Juhoslávie i neskôr, r. 1997 Volimo te otadžbino naša, 1999 Samo sloga Srbina spašava  (za ktorou stál B. Djordjević) a  r. 2011 napr. Himna za život Srbije, kedy bolo potrebné akýmkoľvek spôsobom zdvihnúť morálku národa, vliať novú silu vo vlastné schopnosti a dôvery v armádu – armáda bola kľúčovým elementom, heroizovanie. Silný náboženský aspekt (Sv. Sáva) návrat k tradičnému srbského heslu Samo sloga Srbina spašava.54

 

Bibliografia:

 

STALLAERTS, R. Historical dictionary of Croatia. Scarecrow Press, 2010.

 

THOMAS, N.– MIKULAN, K. Válka v Jugoslávii. Bosna, Kosovo, Makedonie 1992–2001. Grada Publishing, 2008.

 

THOMAS, N. – MIKULAN, K. Válka v Jugoslávii. Slovinsko a Chorvatsko 1991–1995. Grada Publishing, 2009.

 

GUNTRAM, H. – KAPLAN, H.  Nations and Nationalism: A Global Historical Overview: A Global Historical Overview. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2008.

 

STEWARD, CH. Hunting the Tiger. The Fast Life and Violent Death of the Balkans' Most Dangerous Man. St. Martin's Press, 2008.

 

ELIAS-BURSAĆ, E. Translating Evidence and Interpreting Testimony at a War Crimes Tribunal: Working in a Tug-of-War. Palgrave Macmillan, 2015.

 

BURG, L. – SHOUP, S. The War in Bosnia-Herzegovina: Ethnic Conflict and International Intervention. M.E. Sharpe, 1999.

 

FINLAN, A. The Collapse of Yugoslavia 1991–1999. Osprey Publishing, 2004.

 

CATHERWOOD, CH. – HORVITZ, L.A.: Encyclopedia of War Crimes and Genocide. Infobase Publishing, 2006.

 

ROGEL, C. The breakup of Yugoslavia and its aftermath. Greenwood Publishing Group, 2004.

 

JUDAH, T. The Serbs. Yale University Press, 2000.

 

SWART, B.– ZAHAR, A.– SLUITER, G. The Legacy of the International Criminal Tribunal for the Former Yugoslavia . Oxford University Press, 2011.

 

 ILIĆ, M. Patriotism with benefits: Paramilitary groups, weekendwarriors and volunteers in Yugoslav wars. In : 17th Annual World Convention of the Marina Ilic Association for the Study of Nationalities (ASN), New York : Columbia University, 2012.

 

ILIĆ, M. Ratna propaganda: Patriotske pesme i jugoslovenski ratovi. In:  "La représentation de la guerre dans les conflits récents : enjeux politiques, éthiques, esthétiques", Brusel, 2013.

 

BEDNÁROVÁ, M. Symboly a mýty chorvátskeho národného hnutia. Fenomén ilyrizmu. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2012.

 

ISRAELI, R. – BENABOU, A. Savagery in the Heart of Europe: The Bosnian War (1992-1995) Context, Perspectives, Personal Experiences, and Memoirs. Strategic Book Publishing, 2013.

 

War Crimes in Bosnia-Hercegovina, Zväzok 2, Helsinki Watch, division for human rights 1993.

 

MELICHÁREK, M. Srbští dobrovolníci v občanské válce v Jugoslávii 1991–95. In : Válka Revue, 2012, roč. 4, č.5, s. 18–21.

 

MELICHÁREK, M. Operace Bouře. Genocida nebo velká chorvatská válka za nezávislost? In : Military Revue, 2012, roč. 7., č.2, s. 12–15.

 

MALET, D. Foreign Fighters: Transnational Identity in Civic Conflicts. New York : OUP, 2013.

 

DEACON, B. Global Social Policy: International Organizations and the Future of Welfare. Londýn : SAGE, 1997.

 

BUCHANAN, D. Balkan Popular Culture and the Ottoman Ecumene: Music, Image, and Regional Political Discourse. Lanham : Scarecrow Press, 2007.

 

MULAJ, K. Politics of Ethnic Cleansing: Nation-State Building and Provision of In/Security in Twentieth-Century Balkans. Lexington Books, 2008.

 

ŠTĚPÁNEK, V. Jugoslávie – Srbsko – Kosovo. Kosovská otázka ve 20. století. Brno: Masarykova univerzita, 2011.

 

 

Poznámky

 

1  Hudba osmanských kapelníkov ovplyvnila napr. Josepha Haydna, Wolfganga Amadea Mozarta, Ludwiga van Beethovena a i. HEAD, M. Orientalism, Masquerade, and Mozart's Turkish Music. Londýn : Royal Music Association. 2000, 156 s.,  SIGNELL, K.  Mozart and the Mehter. In : Turkish Music Quarterly, 1998, č. 1., s. 9–15.

2  ILIĆ, M. Patriotism with benefits: Paramilitary groups, weekendwarriors and volunteers in Yugoslav wars. In : 17th Annual World Convention of the Marina Ilic Association for the Study of Nationalities (ASN), New York : Columbia University, 2012, s. 2.

3  ILIĆ, M. Ratna propaganda: Patriotske pesme i jugoslovenski ratovi. In:  "La représentation de la guerre dans les conflits récents : enjeux politiques, éthiques, esthétiques", Brusel, 2013, s. 1.

4  Pozri bližšie: VESELÝ, F. K. Moja cesta s piesňou. Bratislava : Q111,  2006, 144 s., KALINA, J. Usmievavé Slovensko. Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, 2003, 229 s.

5  Text piesne je dostupný na: [online]. [cit. 2010–07–14]. Dostupné na internete: <http://www.kvhdomovina.wbl.sk/Piesne-Hlinkovej-gardy.html>.

6  Predstaviteľ radikálneho krídla v rámci HSĽS (Hlinkova slovenská ľudová strana) a hlavný  veliteľ HG (Hlinkova garda) do marca 1939.  SOKOLOVIĆ, P.  Hlinkova garda 1938 – 1945. Bratislava: Ústav pamäti národa 2009, s. 35.

7  V totalitnej Slovenskej republike sa stalo Na stráž! Pozdravom príslušníkov HG a taktiež  úradným pozdravom na základe vládneho nariadenia. „Keďže je pozdrav Hlinkovej gardy dnes už úplne znárodnený, možno ho používať pri všetkých príležitostiach,“ písal autor dobového Spoločenského lexikónu Ľudovít Michalský. MAHONEY, W. The History of the Czech Republic and Slovakia. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2011, s. 182

8  Jeho ťažisková pieseň Bojna Čavoglave vychádza z názvu dediny Čavoglave pri meste Šibenik, ktoré bolo paradoxne počas vojny výlučne chorvátske, ani jedna guľka nebola v priebehu vojny vystrelená... Jeho silná symbolika a jedinečný aranžmán ho odlíšili od dovtedy vydávaných patriotistických piesní. BAKER, C. Sounds of the Borderland. Popular Music, War and Nationalism in Croatia since 1991. Farnham : Ashgate, 2010. s. 37–40.

9  LING, J. A History of European Folk Music. Rochester : University Rochester Press, 1997, s.139–140., NENIĆ, I. Inner/outer borderland: Contemporary 'reworking' of gusle. In New Sound - International Magazine for Music, 2011, č. 38-2, s. 17–28.

10  V srbskej cyrilike Ко то каже, Србија је мала. Pieseň z 1. svetovej vojny sa spieva o troch vojnách („V dvanástom roku s Turkami súperila, v trinástom stála pred Bulharmi a v štrnástom s Nemcami bojovala“). Pieseň zažila svoju smutnú renesanciu práve v období 90-tych rokov počas juhoslovanského konfliktu. GOW, J. The Serbian Project and Its Adversaries: A Strategy of War Crimes. Montreal : C. Hurst & Co. Publishers, 2003, s. 136.

11  LESTER, M.P – ROSS, S.D. Images that Injure: Pictorial Stereotypes in the Media. Praeger Publishers, 1996, s. 16–18.

12  Pre porovnanie: Štátne symboly SR – štátnou hymnou sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska. Hrá sa alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní a výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru. Štátnu hymnu iného štátu možno hrať, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia alebo si to vyžaduje konkrétna situácia. [online]. [cit. 2010-07-14]. Dostupné na internete: <http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/documents/statne_symboly/statne_symboly.pdf>.

13  ANDERSON, B. 2008. Představy společenství : úvahy o původu a šíření nacionalismu. Praha: Karolinum, s. 157.

14  GUNTRAM, H. – KAPLAN, H.  Nations and Nationalism: A Global Historical Overview. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2008, s. 123.

15  BEDNÁROVÁ, M. Symboly a mýty chorvátskeho národného hnutia. Fenomén ilyrizmu. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2012, s. 13–14.

16  ŠTĚPÁNEK, V. Několik pohledů na nacionalismus – jeden z faktorů rozpadu Jugoslávie. In Fatková, Gabriela. Balkán a nacionalismus : labyrintem nacionální ideologie. Plzeň: Západočeská univerzita, 2012, s. 47.

17  http://www.csfd.cz/film/125819-crni-bombarder/filmoteka/, http://www.imdb.com/title/tt0104028/

18  Republika srbská (v srbskej cyrilike Република Српска), ďalej v texte RS.

19  Môže ísť o stíhačku Lockheed F-117 Nighthawk, resp. by to mohlo signalizovať poetické zdôraznenie zlovesnostnosti, symboliku čiernych vtákov – temných síl.

20  Pero Čolić známy ako „Vihore“. 5. kozarska brigada, [online]. [cit. 2010-07-14]. Dostupné na internete: <http://www.republikasrpska.net/istorija/vojska-republike-srpske/>.

21  Republika Srbská Krajina (srb. Република Српска Крајина), ďalej RSK.

22  Vojska Republike Srpske, ďalej VRS.

23  Iba obrana, ilúzia agresie iba z opačnej strany.

24  Obeta pre národ, silno zakorenený mýtus.

25 [online]. [cit. 2010-07-14]. Dostupné na internete: <http://www.politika.rs/rubrike/region/Smoluca-grad-rushevina-i-beznadja.lt.html>.

26  https://www.youtube.com/watch?v=ytPfzneophk&list=PLmiuf9JPl9LZIKJXZc_Ic9e2-GDi3yL39&index=11

27  ISRAELI, R. – BENABOU,  A. Savagery in the Heart of Europe: The Bosnian War (1992–1995) Context, Perspectives, Personal Experiences, and Memoirs. Strategic Book Publishing, 2013, s. 31.

28  Jasný spirituálny charakter a varovný signál do budúcna, toto je srbská zem. https://www.youtube.com/watch?v=u48nIOvzi6E&index=3&list=PLmiuf9JPl9LZIKJXZc_Ic9e2-GDi3yL39

29  Od Bosne do Irana biće mrtvih muslimana, Teci Drino, teci, spojenie srbského národa, nemožné vystaviť umelú hranicu, resp. , Nevesinjska puška,, historický kontext, dôležitosť mesta pre východnú Hercegovinu, nemali strach z Turkov a teraz ani z Chorvátov či Bosniakov. V srbskej historiografii existovala i existuje tendencia vnímať povstanie v Hercegovine v širšom kontexte ako výlučne srbské, dokonca ako analógiu srbského povstania vedeného J. P. Karadjordjem 1804–1813, čo vysvetľuje vo svojej práci B. Teinović i M. Ekmečić. Incident medzi tureckými jednotkami a ozbrojenými sedliakmi na vrchu Gradac neďaleko dediny Krekovi, nazývaný  tzv.  Nevesinjska puška predstavuje začiatok celého povstania v Hercegovine (9. 7. 1875) – podľa názvu kraja a obce (Невесиње, Republika Srbská). TEINOVIĆ, B. Srpski ustanak u Bosni 1875–1878. Banja Luka: Muzej Republike Srpske, 2006, s 5.  ŽABKAR, A. The Drama in Former Yugoslavia: The Beginning of the End Or the End of the Beginning? Viedeň : DIANE Publishing, 1995, s. 104., Nevesinjska puška: zbornik radova sa naučnog skupa o ustanku u Hercegovini 1875–1878.  Sarajevo, 2006, 405 s.

30  THOMAS, N. – MIKULAN, K. Válka v Jugoslávii. Slovinsko a Chorvatsko 1991–1995. Grada Publishing, 2009. s. 42., JINKS, D. – MAOGOTO, J. – SOLOMON, S.  Applying International Humanitarian Law in Judicial and Quasi-Judicial Bodies: International and Domestic Aspects. Hague : Springer, 2014,  s. 347.

31  MELICHÁREK, M. Operace Bouře. Genocida nebo velká chorvatská válka za nezávislost? In: Military Revue.  Roč. 8, č. 2 (2012), s. 12–15.

32  Piesne venované V. Milankovićovi: Milanković Veljko s Vučijaka to je Simbol Srpskoga Junaka – v tejto piesni nachádzame jasnú kontinuitu s 2. svetovou vojnou a četnickým hnutím, keďže pieseň  má melódiu známej skladby Dva Dražina momka z r. 1941 známejšej – Nad Kraljevom živa vatra seva,  tá má protifašistický a protipartizánsky charakter. Ďalšími sú napr.  Veljku Milankoviću, Sveto Tulić – Pjesma Junaku Veljku Milankoviću, VELJKO MILANKOVIĆ – Heroj koji vječno živi, Baja Mali Knindža – Veljku Milankoviću.

33  Vojislav Šešelj, (srb. Војислав Шешељ, 1954): „Západ srbskú dušu nepozná!" – nacionalistický srbský politik, spisovateľ a právnik. Považuje sa za pokračovateľa srbského četnického hnutia vedeného generálom Dražom Mihailovićom počas druhej svetovej vojny. Západné média ho označujú pojmom „ultranationalist maverick“, teda voľne preložené ultranacionalistický čudák. Šešeljovo meno sa spája s paramilitantnými organizáciami ako Beli Orlovi, Srbski Četnički Pokret, či tzv. Šešeljevci.  V roku 1990, kedy sa začala Juhoslávia otriasať v základoch, Šešelj založil ultranacionalistickú Srbskú radikálnu stranu (SRS). Počas občianskej vojny sa jeho oddiely podieľali na vraždení, násilnom presídľovaní a iných zverstvách páchaných na civilnom obyvateľstve. Samotný Šešelj sa prezentoval hrozbami o vyhodení jadrovej elektrárne Krsko v Slovinsku, či vyhrážkami o odplate za nálety NATO proti armáde bosnianskych Srbov. Americký štátny sekretár Lawrence Eagleburger už v roku 1992 označil Šešelja za potenciálneho vojnového zločinca. Vypuknutie konfliktu v Kosove r.1999 znamenalo opätovné spojenectvo Miloševića a Šešelja. Vojislav Šešelj sa rozhodol kandidovať v prezidentských voľbách roku 2002, no musel sa uspokojiť s tretím miestom (získal v 1. kole slušných 845,308 hlasov), víťazom sa stal Vojislav Koštunica. Zlomovejším bol však rok 2003, kedy sa sám vzdal medzinárodnému súdnemu tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Čelí 15 obvineniam zo zločinov proti ľudskosti. Ide predovšetkým o obvinia z perzekúcií chorvátskeho, moslimského a iného nesrbského obyvateľstva vo Vukovare, Šamaci, Zvorniku, Nevesinje, Mostare a Vojvodine. V rokoch 1991 až 1993 sa mali ním podporované polovojenské jednotky okrem iného dopustiť prenasledovania, deportácií, vrážd a mučenia. MELICHÁREK, M. Srbští dobrovolníci v občanské válce v Jugoslávii 1991–95. In: Válka Revue, 2012, roč. 4, č. 5, s. 18–21.

34 Vojenská základňa JNA a neskôr VRS (1993 zatvorené, 1995 znovu otvorené). Taktiež väzenie, odhady hovoria o 4 500 až 6 000 nesrbských obyvateľoch predovšetkým z oblastí Sanski Most a Banja Luka, ktorí prešli táborom. Po prechode tábora do bosnianskej správy bolo nájdených 85 mŕtvol, zavraždení sú spájaní práve s týmto táborom. 1000 ľudí zo Sanski Most, ktorí boli deportovaní do tábora Manjača, je stále nezvestných. War Crimes in Bosnia-Hercegovina, Zväzok 2, Helsinki Watch, division for human rights 1993, s. 133.

35  https://www.youtube.com/watch?v=70QmByUW6xQ

36  Boje začali po snahe Chorvátov a moslimov zabrániť prechodu vojsk JNA do Bosny. Vypálenie dediny Sijenkovac marec 1992.  BURG, L. – SHOUP, S. The War in Bosnia-Herzegovina: Ethnic Conflict and International Intervention. M.E. Sharpe, 1999, s. 119.

37  MIKABERIDZE, A. Atrocities, Massacres, and War Crimes: An Encyclopedia. Santa Barbara : ABC-CLIO, 2013, s.761.

38  War Crimes in Bosnia-Hercegovina, Zväzok 2, Helsinki Watch, division for human rights 1993, s. 64

39  https://www.youtube.com/watch?v=GAziYLjR-28

40  Príklad na použitie slova balija (explicitne pejoratívne pomenovanie). 3.11. 1993 sa odohrala udalosť, pri ktorej jeden z vojakov HVO (Hrvatsko vijeće obrane) armády samozvanej Republiky Herceg-Bosna v oblasti Vraneš, nožom odrezal časť líca jedného zo zajatcov, olízal krv z noža a povedal: ,,Balija, máš sladkú krv, potom odrezal ďalšiemu zajatcovi bradu a donútil ho ju zjesť." Pomenovanie Turci vychádza z osmanskej tradícii dejín BiH, pričom každý moslim dostal takéto pomenovanie kvôli konfesionálnej príslušnosti, hoci s etnickými Turkami nemal vôbec dočinenia. Termín Mudžahedín (bojovník za vieru v svätej vojne) vychádza z prítomnosti cudzokrajných bojovníkov v BiH (až do 10 000). Slovo Mujo vychádza z mena Mustafa typického pre moslimov v BiH a často je používané vo vtipoch a rôznych porekadlách ako synonymum Bosniaka (pre ženu Fata z mena Fatima). ELIAS-BURSAĆ, E. Translating Evidence and Interpreting Testimony at a War Crimes Tribunal: Working in a Tug-of-War. Palgrave Macmillan, 2015,  s. 144–146., MALET, D. Foreign Fighters: Transnational Identity in Civic Conflicts. New York : OUP, 2013, s. 186–188.

41  Projekt zabezpečenia cesty Belehrad – Banja Luka – Knin, r. 1992. Posun moslimského elementu vyhnaného z oblastí kontrolovaných Srbmi znamenal ich posun južne, čo spôsobilo nevôľu u Chorvátov, ktorí predpokladali, že ide o cielený proces.  MULAJ, K. Politics of Ethnic Cleansing: Nation-State Building and Provision of In/Security in Twentieth-Century Balkans. Lexington Books, 2008,  s. 54.

42  Autor textu narážal zrejme na stretnutie Busha (George H. W. Bush, *1924, 41. prezident USA /v rokoch 1989 – 1993/) s Izetbegovićom v Helsinkách, kde Izetbegović žiadal vojenskú podporu proti srbskej agresii, no tú Bush odmietol a ponechal prísun liekov a humanitárnej pomoci. KULIN, E. – HIRSCHKRON, M. In a Bosnian Trench. Trafford Publishing, 2005,  s., CHINMAYA, R. The Horseshoe Table: An Inside View of the UN Security Council. Pearson Education India, 2006 , s. 105.

43  Symbol opakujúci sa veľmi často spojenie moslim-turek rovná sa Bosniak.

44  https://www.youtube.com/watch?v=Y9-mYg5VDzQ&index=1&list=LLDVu-jJ3h_yUhk5HP88-PAg

45  Armija Republike Bosne i Hercegovine

46 DEACON, B. Global Social Policy: International Organizations and the Future of Welfare. Londýn : SAGE, 1997, s. 169.

47  Pre porovnanie text bosnianskej piesne – Bosanska artilerija: „Hrdinu za hrdinom rodila nás matka, našu Bosnu strážime, Spievaj Bosna nepriatelia nech vedia že sa ľahko nedáme, Maglaj, Doboj, Srebrenica, Mostar, Prijedor a Zenica tu mi ležia na kraji srdca...Moja hrdá Bosna!“ https://www.youtube.com/watch?v=U67MRAPKXzU

48  https://www.youtube.com/watch?v=626Kfa1ts54

49  Ante Pavelić (1889–1959) chorvátsky politik, vodca fašistického chorvátskeho štátu zvaný ,,Poglavnik“ zomrel v Madride 28. decembra 1959. V Juhoslávii bol v neprítomnosti odsúdený na trest smrti. Azem Vllasi (1948)  je kosovsko-albánsky politik a právnik. V čase existencie socialistickej Juhoslávie patril k vysoko postaveným komunistickým funkcionárom. Do úvahy by prichádzalo i meno bojovníka za albánsku nezávislosť v období 19. storočia - Azem Galica (1889–1924), no je to menej pravdepodobné. Postavu Josipa Broza Tita (1892–1980) nie je nutné bližšie popisovať.

50  https://www.youtube.com/watch?v=nq_J2C6Hrz0

51  https://www.youtube.com/watch?v=Y2I9eOPXgEg

52  http://www.tekstovipjesamalyrics.com/component/content/article/323-jura-stublic-i-film/4850-jura-stublic-?-film-e-moj-druze-beogradski

53  Kosovský kult je cyklicky sa opakujúca formulácia, ktorá do istej miery vychádza z reálnych historických súvislostí či prameňov, no je používaná aj ako krycí manéver spoločnosti, historiografie i politikov na srbské národné ašpirácie. V 80-tych a 90-tych rokoch došlo pod vplyvom nárastu nacionalizmu v srbskej spoločnosti k oživeniu tzv. kosovského kultu, ktorý sa opieral o postuláty o mučeníctve srbského národa, o jeho Bohom vyvolenému postaveniu trpieť a byť odmenený za všetky príkoria, ktoré propagovala srbská pravoslávna cirkev. Hlavným motívom kultu je princíp obeti, čo sa neskôr spájalo taktiež s ochranou zvyšku kresťanskej Európy. Bohužiaľ sa ušľachtilé ciele kniežaťa Lazara stali v spomínanom období dômyselnou politickou propagandou, ktorá sprítomnila hrdinské rozhodnutie stredovekých hrdinov.  ŠTĚPÁNEK, V. Jugoslávie – Srbsko – Kosovo. Kosovská otázka ve 20. století. Brno: Masarykova univerzita, 2011, 260–267.

54  Vo voľnom preklade „Iba jednota zachráni Srbov“, národné heslo opakované v časoch kríz a nepokojov (občianska vojna v Juhoslávii v 90-tych rokoch, nezávislosť Kosova r. 2008 atď.). BUCHANAN, D. Balkan Popular Culture and the Ottoman Ecumene: Music, Image, and Regional Political Discourse. Lanham : Scarecrow Press, 2007, s. 65-66.

 

Text je upravenou verzí článku, který vyšel v časopise Porta Balkanica, č. 2, roč. 7., 2015 s. 25–34. Zde je publikován se svolením autora.